Veriaci z námestovskej farnosti, ako aj tých okolitých, putovali s pánom dekanom vdp. Milošom Pekarčíkom od 13. do 19. septembra po stopách obľúbených svätcov. Cieľom ich cesty bolo Taliansko. Navštívili Assisi, ktoré je späté so sv. Františkom, sv. Klárou, sv. Carlom Acutisom. Pobyt v Assisi, ako aj slávenie sv. omše malo „silnejší duchovný náboj“, pretože v Cirkvi si pripomíname 800. výročie smrti sv. Františka. Pre všetkých to bola aj príležitosť a možnosť získať plnomocné odpustky pri splnení stanovených podmienok.
Nasledujúci deň sme v Cascii navštívili Baziliku sv. Rity – talianskej stigmatizovanej mystičky, patrónky v núdzi a pomocnice v nemožných situáciách a skúškach.
Štvrtý deň bol venovaný ďalšiemu obľúbenému svätcovi pátrovi Piovi v San Giovanni Rotondo, kde sme si pozreli hrob a múzeum pátra Pia a spoločne sme slávili sv. omšu. Taktiež sme sa pomodlili krížovú cestu a niektorí sme si prezreli aj „nemocnicu“, ktorú založil samotný sv. Páter Pio.
Smer ďalšieho putovania bolo Monte Sant Angelo, kde sa zjavil archanjel Michal. Svätyňa Santuario di San Michele Archangelo sa stala najvýznamnejšou pamiatkou mesta. Mestečko je najvyššie položené miesto v južnej časti polostrova Gargano. V poobedňajších hodinách sme sa vybrali do rodného mesta Pátra Pia – Pietrelciny. Pozreli sme si jeho rodný dom, kostol, kde slávil svoju prvú svätú omšu a múzeum, kde sú uložené svätcove osobné veci apod. Neskôr kroky pútnikov smerovali do Mugnano del Cardinale, kde navštívili svätyňu svätej Filomény.
Na ďalší deň sme zamierili do mystického miesta Montecassino, do kláštora a baziliky – kolísky benediktínskeho rádu, ktorý založil svätý Benedikt z Nursie. Všetkých prítomných „okúzlila“ mohutnosť a nádhera tejto stavby, kde sme opäť slávili sv. omšu. Putovanie pokračovalo do Padovy s prehliadkou Baziliky sv. Justíny, kde je pochovaný aj evanjelista Lukáš. Neskôr nás „privítala“ Bazilika sv. Antona, tiež označovaná ako jedna z najimpozantnejších pútnických kostolov kresťanstva. Nachádza sa tu hrobka sv. Antona a ako relikvia jazyk tohto svätca, ktorý zostal po otvorení hrobu neporušený. Na tomto mieste sme slávili sv. omšu.
Siedmy deň putovania bol návratom domov, do Námestova. Plní duchovných zážitkov, posilnení vo viere cez životné príklady obľúbených svätcov Talianska sme sa vrátili do svojich farností a rodín. Život veriaceho je putovaním do nebeského domova. Preto ďakujeme za dar putovania a možnosť „načerpať duchovnú silu“ na týchto milostivých miestach, aby „ Ježiš Kristus bol centrom nášho života a náš život bol Evanjeliom pre dnešný svet“, ako sa modlíme v modlitbe Jubilea.
A ako spomenul p. dekan Miloš Pekarčík, našu púť sme začali pri sv. Františkovi a skončili sme pri sv. Antonovi Paduánskom, františkánskom svätcovi. Počas nášho putovania sme boli akosi „bližšie“ pri rôznych svätých, ako sv. Rita, sv. Carlo Acutis, sv. páter Pio, sv. Filoména. Jedni sú orodovníkmi v náročných, neriešiteľných situáciách a prostredníctvom nich sme prednášali Pánu Bohu svoje náročné osobné i rodinné záležitosti. Sv. Anton je pomocníkom pri hľadaní stratených vecí, ktorých nájdenie je spojené s prejavom vďačnosti a následne s almužnou. Nech aj naše putovanie je podnetom na obnovenie stratených vzťahov, priateľstiev a pod. A sv. Benedikt nech nám pomáha nájsť rovnováhu medzi modlitbou a prácou a tiež stabilitu, stálosť, pri plnení svojich povinností, byť verní, neutekať, konať dobro, kde sme. Pútnik nie je tulák, tak nech aj návrat domov pre všetkých putujúcich je tiež „doputovaním“ v jednotlivých oblastiach nášho života, aby sme niečo vyriešili a s Ježišom sa pohli, vykročili do nášho každodenného života. Naša vďačnosť za krásny čas púte patrí v prvom rade Pánu Bohu a tiež tým, ktorí tento pútnický zájazd zorganizovali: pánovi dekanovi Milošovi Pekarčíkovi a našej sprievodkyni Ivanke.
