„Ľudové misie vo farnosti sú časom, kedy  máme možnosť urobiť niečo pre svoj vzťah s  Bohom, pre svoju večnosť. Neodmietni toto pozvanie!“ Vedení týmto pozvaním, v sobotu 18. októbra 2025, sme večerným slávením Eucharistie začali v našej farnosti prežívať čas misií. Sv. omše v sobotu večer a v nedeľu, otváral sprievod s paškálom a so vzývaním Ducha Svätého na začiatku slávenia Eucharistie. Pri  úvodných sv. omšiach pán dekan Miloš Pekarčík,  ako farár, privítal každého misionára a symbolicky mu odovzdal kňazskú štólu – znak pastierskej starostlivosti o farnosť. Prvé  povzbudenia v homíliách sa niesli v ohlásení radostnej zvesti: „Boh sa zastavil v Námestove!“ a chce tu konať dielo svojej milosti.

Misie viedli pátri misionári zo Spoločnosti Božieho Slova: p. Ján Kušnír, p. Jozef Strečka, p. Peter Vagaš a p. Thomas Tulung. Ľudové misie sa v našej farnosti konali zhruba po desiatich rokoch. Naposledy sa misie v našej farnosti konali pod vedením pátrov redemptoristov v roku 2015. Misijný týždeň sa začal v pondelok témou: „Hriech“. Pre náš duchovný život je kľúčové vidieť svoje hriechy v Božej pravde, je dôležité spoznať ich, uznať a napokon vyznať. Po sv. omši pokračovala kajúca pobožnosť, v ktorej nás páter Ján postupne vyzýval k zriekaniu sa hriechov z  jednotlivých oblastí nášho života. Potom sme postupne prichádzali pred Najsvätejšiu Sviatosť  Oltárnu a vhodili zrnká tymiánu do horiacej kadidelnice ako znak kajúcnosti.

V utorok sme pokračovali témou: „Odpustenie“. V modlitbe „Otče náš“ prosíme o odpustenie slovami: „…ako i my odpúšťame“. Nedostatok odpustenia nás zotročuje. Neodpustením staviame bariéru Božej láske. Prvý krok potrebný k zmiereniu je začať sa modliť za narušený vzťah. Má Boh nepriateľov? Nie, iba synov a dcéry, a  preto podľa Božieho vzoru by sme mali svojich nepriateľov premieňať na dobrých rodičov, súrodencov, susedov, kolegov… . Odpustenie nie je o emóciách, ale o rozhodnutí žiť v Božej láske. Po sv. omši nám p. Ján predstavil svoju misijnú skúsenosť z Mexika a sr. Filipa z Kórey.

V nasledujúci deň misií, v  stredu ráno, sme sa zahĺbili do témy s názvom: „Kto je pre mňa Ježiš Kristus?“ Najlepšiu odpoveď nám dáva On sám a vo svojom Slove. Večerná sv. omša nás voviedla do témy: „Viera“. Jej vyvrcholením bolo spoločné obnovenie krstných sľubov, pri ktorom každý z nás dostal sviecu zapálenú od paškála. Po večernej sv. omši o ôsmej, začala vo svetle sviečok, pred Eucharistiou „Nikodémova noc“ – kedy bola veriacim ponúknutá možnosť sv. zmierenia a duchovného rozhovoru do neskorých večerných hodín.

V rámci misijného programu Misijné sestry služobnice Ducha Svätého navštívili v našom meste  základné školy. Ako prvú, v pondelok  ZŠ Slnečnú na sídlisku Brehy, v utorok CZŠ sv. Gorazda a v stredu ZŠ Komenského. Misionárky – sr. Janka, sr. Laura a sr. Filipa, si pre našich mladších aj starších žiakov pripravili zaujímavý program. Každá sestra predstavila svoju  skúsenosť z  krajiny, v ktorej pôsobila – Kórea, Mexiko a Filipíny. Sestry predstavili predmety a časti oblečenia z jednotlivých misijných  krajín. Následne si ich deti mohli pozrieť a oblečenie dokonca aj vyskúšať si obliecť. Nasledovalo krátke spoznávanie jazykov z misijných pôsobení sestier, ako: prežehnať sa v kórejčine, počítať v čínštine, spievať v španielčine. Misionárky sa nebáli deťom ukázať  aj smutnú realitu týchto krajín, a to chudobu. Najmä však hovorili o svojej skúsenosti živej viery, že Boh je prítomný všade, miluje všetkých ľudí a na každom mieste ich sprevádzal a chránil. Ďakujeme misijným sestrám za ich čas a energiu, ktorú venovali našim žiakom.

Štvrtok sa niesol v duchu vďačnosti za dar Eucharistie. V dopoludňajších hodinách pátri navštívili Centrum sociálnych služieb v  Námestove, kde seniorom  vyslúžili  sviatosti. Pri večernej sv. omši sa páter Ján  v misijnej kázni zastavil pri každej časti slávenia sv. omše a poukázal na jej hĺbku. Sv. omša plynule prešla do eucharistickej adorácie, pri ktorej páter Jozef prechádzal so Sviatosťou Oltárnou pomedzi ľudí a osobitne ich žehnal. Záver sv. omše sa niesol v znamení  požehnania pripravených chlebov a každý prítomný veriaci odchádzal domov s kúskom chleba a výzvou: „Vy im dajte jesť!“

Do tajomstva utrpenia a kríža sme sa zahĺbili v piatok. V dopoludňajších hodinách pátri misionári navštívili chorých a starších, ktorým je už ťažko prichádzať do chrámu,  v ich domácnostiach  a vyslúžili im sviatosti. Páter Thomas nás v kázni povzbudil, aby sme si nehľadali iný kríž, ako máme. Kríž prežívaný v Božej milosti nás privedie k duchovnej zrelosti. Pri rannej aj večernej sv. omši kňazi vyslúžili sviatosť pomazania  chorých starším a chorobou zoslabnutým. Po večernej sv. omši sa páter Ján stretol s našimi mladými v Katolíckom dome.

Misie pokračovali v sobotu témou manželstva a rodiny. Páter Ján v misijnej kázni hovoril o dvoch vínach na svadbe v Káne Galilejskej. To prvé, ktoré sa minulo, to je prvá láska, romantická, človek nemusí nič robiť a funguje. Toto víno sa však rýchlo minie. Je potrebné nové víno pravej manželskej lásky. Páter odovzdal manželom ako odkaz z Kány Galilejskej, tri „K“. Prvé je „komunikácia“ v manželstve. Sám Boh je najväčším príkladom, že nikdy neprestal komunikovať s hriešnym ľudstvom. Druhé – „kooperácia“–„vkladať v manželstve na spoločný účet“. Neočakávať od toho druhého, že on urobí prvý krok, ale rozmýšľať a konať, čím  ja  môžem prispieť do nášho manželstva. Tretie „K“ je sám „Kristus“. Keď dám aj to málo, Ježiš to dokáže zveľadiť. Páter povzbudil manželov, aby v problémoch hľadali Ježiša, vďaka Nemu bol aj v Káne šťastný koniec. Po kázni pozval všetkých manželov bližšie k sebe a viedol ich v obrade obnovy manželského sľubu. Po sv. omši sa manželia stretli na spoločnom agapé v Katolíckom dome.

Záver misií patril odpustovej slávnosti našich patrónov svätých apoštolov Šimona a Júdu. Na konci slávnostnej sv. omše bol prinesený nový misijný kríž, ktorý páter Ján požehnal. V mene všetkých farníkov sa pán dekan veľmi srdečne poďakoval pátrom misionárom za ich námahu a obetavú službu počas celého týždňa ľudových misií.

Nech to, čo bolo počas ľudových misií zasiate do našich sŕdc, prinesie v Božej milosti potrebné a hojné  duchovné ovocie.