Farnosť

Duchovné povolania z farnosti

Kňazi pochádzajúci z farnosti

Michal Kršák ( - 1769)

Pochádzal z Námestova, po absolvovaní teologických štúdií v Budíne bol r. 1747 vysvätený za r. k. kňaza. Po vysviacke pôsobil ako kaplán na Spiši, potom farár v Poľanovciach (Polyanócz) a od r. 1764 v Švábovciach (Svabócz), kde zomrel 15. marca 1769.

Anton Kršák (1769 - 1828)

Pochádzal z Námestova, kde sa narodil 5. júla 1769 rodičom Jánovi Kršákovi a Dorote Kršákovej a tam pravdepodobne navštevoval aj základnú školu. V rokoch 1791 – 1795 absolvoval teologické štúdiá v generálnom seminári v Bratislave, kde sa zapojil do bernolákovského hnutia ako člen Slovenského učeného tovarišstva. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kaplán v Malých Opatovciach, od r. 1797 kaplán a potom farár v Skýcove, od r. 1815 v Semerove, kde bol aj prísediacim súdnej tabuly Komárňanskej stolice a kde zomrel 14. decembra 1828.

Anton Kršák (1823 - 1880)

Narodený v Námestove 5. augusta 1823 rodičom Antonovi Kršákovi a Márii rod. Galasovej, po absolvovaní teologických štúdií bol r. 1846 vysvätený za r. k. kňaza. Od r. 1848 pôsobil ako farár v Zubrohlave, kde za jeho účinkovania žilo vyše 1 000 obyvateľov, z ktorých bolo 987 katolíkov, 12 evanjelikov a 11 židov. Zaslúžil sa o výchovu mládeže, o postavenie viacerých sôch a krížov v Zubrohlave, kde zomrel 25. marca 1880. Rizšírená správa o jeho úmrtí vyšla v Katolíckych novinách 10. júna 1880, na jeho pohrebe povedal smútočnú reč Jozef Hoblík, farár z Rabče.

Martin Veselovský (1832 - 1870)

Pochádzal z rozvetvenej, národne uvedomelej rodiny z Námestova, kde sa narodil 20. augusta 1832 rodičom Ignácovi VeseIovskému a matke Anne rod. Hamuljakovej, sestre Martina Hamuljaka. Základnú školu navštevoval pravdepodobne v Námestove, od r. 1840 študoval na gymnáziu v Budíne pod dohľadom M. Hamuljaka, ktorý mu poskytol vlastnú knižnicu, potom absolvoval teologické štúdiá v Trnave, r. 1850 bol vysvätený za r. k. kňaza. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Stupave, r. 1858 v Hidaskurte (dnes Mostová), r. 1859 – 1863 administrátor v Pukanci, od r. 1863 farár v Šišove, kde aj zomrel 12. februára 1870.
Literárne činný, písal príležitostné verše, autor rozsiahlejšieho príspevku, venovaného pamiatke vierozvestov sv. Cyrila a Metoda (v časopise Cyrill a Method, 1869). Z rukopisnej pozostalosti M. Hamuljaka pripravil na vydanie výber z listov J. Palkoviča, J. Kollára a P. J. Šafárika adresovaných Hamuljakovi. Bol podporovateľom slovenských národných podujatí, gymnázia v Kláštore pod Znievom a iných.

Jozef Danielak (1856 - 1883)

Narodil sa v Námestove 15. novembra 1856 v rodine Jozefa Danielaka a matky Anny, rod. Miklušičákovej. Po matkinej smrti a otcovej druhej ženbe sa stal chovancom známeho oravského župného lekára a Hamuljakovho priateľa Vavrinca Miklošicu (1815 – 1883), s pomocou ktorého študoval na slovenskom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, potom v Ostrihome a v Rožňave. Pôvodný úmysel stať sa učiteľom na otcovu žiadosť zmenil a odišiel študovať teológiu do Banskej Bystrice. Po vysvätení r. 1881 jeho prvou kaplánskou stanicou bola fara v Sučanoch v Turci, odkiaľ odišiel za kaplána na nemeckú faru do Tužiny a potom do Nemeckého Pravna (dnes Nitrianske Pravno). Ťažko chorý na tuberkulózu sa od jesene 1883 liečil v rodnom Námestove, kde aj zomrel ako 27-ročný 5. decembra 1883.
Literárnej činnosti sa venoval už počas štúdií v Ostrihome, kde bol členom spolku Budič a prispievateľom do rovnomenného študentského časopisu. Neskôr uverejňoval články hlavne v Národných novinách, napr. o maďarizácii na školách, o slovenskom folklóre a o jazykovedných otázkach (Obrysy jazykovedy, 1882). Okrem češtiny, poľštiny a ruštiny ovládal aj nemčinu, maďarčinu a taliančinu, ale venoval sa i štúdiu staroarménčiny a sanskrtu. Mal bohatú knižnicu, ktorú poručil svojmu priateľovi, literátovi Antonovi Bielekovi, časť jeho pozostalosti zhorela pri prechode frontu v Námestove r. 1945.

Jozef Miklošica (1858 - 1911)

Pochádzal z rozvetvenej, národne uvedomelej rodiny z Námestova, kde sa narodil 13. apríla 1858. Študoval na gymnáziách v Trstenej a v Levoči, v rokoch 1878 – 1881 teológiu v Spišskej Kapitule. Po vysvätení za r. k. kňaza pôsobil ako kaplán v Tvrdošíne, Spišskom Hrhove, Slovenskej Vsi, Spišskom Podhradí a v Ružomberku, od r. 1890 bol farárom v Oravskej Lesnej, od r. 1898 v Malužinej. Zomrel v Námestove 5. novembra 1911. Ako náboženský publicista uverejňoval kázne v Osvaldovom časopise Kazateľňa (1884 -1896), napr. O nepokojoch medzi manželmi, Následky opilstva, Čo sú to fašiangové zábavy? a iné.

Ján Murín (1863 - 1915)

Námestovský rodák, narodený 21.apríla 1863. Po absolvovaní teologických štúdií r. 1885 bol vysvätený za r. k. kňaza. Od r. 1885 pôsobil ako kaplán v Teplej, v Sedliackej Dubovej, Zákamennom, Rabči, potom farár v Zubrohlave, od r. 1901 farár v Námestove, kde zomrel 18. augusta 1915.

Roman Grígel (1875 - 1966)

Rodák z Námestova, kde uzrel svetlo sveta 22. februára 1875, po absolvovaní teologických štúdií bol r. 1897 vysvätený za r. k. kňaza. Po vysviacke pôsobil ako kaplán vo Veličnej, v Bijacovciach na Spiši a v Tvrdošíne. Potom bol administrátorom fary v Bobrove, od 1901 farárom v Zubrohlave a od r. 1921 dekanom námestovského dištriktu. Po odchode do dôchodku r. 1947 žil v Námestove, kde zomrel 18. októbra 1966 a kde je aj pochovaný.
Počas pôsobenia na Orave v pozícii dekana sa popri pastoračnej činnosti venoval sa aj osvetovej práci, rozvíjal prednáškovú a spolkovú aktivitu, zaslúžil sa o vybavenie kostolov a pod.

Štefan Krasuľa (1887 - 1970​)

Narodený v Námestove 22, mája 1887, kde navštevoval základnú školu, od r. 1902 študoval na gymnáziu v Trstenej a v Ružomberku, r. 1907 odišiel do Ameriky, kde absolvoval teologické štúdiá, r. 1914 vysvätený za r. k. kňaza v New Yorku. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Yonkers, od r. 1916 bol správcom farnosti pri Kostole sv. Jána Nepomuckého v New Yorku, r. 1931 pápežský komorník, r. 1963 apoštolský prototonár, monsignore. Zomrel v New Yorku 11. marca 1970.
Patril medzi mimoriadne aktívnych krajanských pracovníkov v Amerike, vo svojej farnosti vybudoval kostol, školu a kláštor pre sestry, charitatívnou prácou v rámci Združenia slovenských katolíkov v Amerike ako jeho predseda, tajomník a redaktor podporoval študentov i emigrantov po druhej svetovej vojne a všestranne napomáhal národné uvedomenie Slovákov, prispel k založeniu Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Bol zakladateľom a predsedom prvého zboru Slovenskej ligy v Amerike, predsedom literárneho výboru Národného slovenského spolku. Udržiaval kontakty s M. R. Štefánikom, pracoval za oslobodenie Slovenska a bol spoluautorom memoranda slovenských katolíckych kňazov prezidentovi USA Wilsonovi. Člen Československej národnej rady, začas redaktor krajanského časopisu Dobrý pastier. Pri 50. výročí kňazstva r. 1964 vyšla pamätnica Zlaté jubileum kňazstva Apošt. protonotára mons. Štefana Krasuľu.

Ignác Grebáč – Orlov (1888 - 1957)

Patrí medzi najvýznamnejšie duchovné osobnosti, pochádzajúce z Námestova, kde sa narodil 25. januára 1888 v rodine roľníka Jána Grebáča a matky Márie rod. Hanajovej. Detstvo prežil vo Veličnej, kde navštevoval ľudovú školu, potom študoval na gymnáziách v Ružomberku a v Rožňave, teologické štúdiá absolvoval v seminári v Spišskej Kapitule. Po vysvätení za r. k. kňaza pôsobil od r. 1911 ako kaplán vo Veličnej, r. 1913 v Smižanoch, počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914 – 1918 bol poľným kurátom na východnom fronte. Po vojne od r. 1919 pôsobil ako profesor gymnázia v Ružomberku, kde bol redaktorom časopisu Duchovný pastier a zodpovedným redaktorom týždenníka a potom denníka Slovák (1919 – 1921), od r. 1921 pôsobil ako farár a od r. 1927 ako dekan a škôldozorca vo Veličnej, od r. 1956 žil na dôchodku v Ružomberku, kde zomrel 26. apríla 1957. V medzivojnovom období sa angažoval aj ako verejný činiteľ, bol spoluzakladateľom a zapisovateľom Slovenskej ľudovej strany a blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku, v rokoch 1922 – 1935 bol poslancom Národného zhromaždenia za Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu.
Literárne činný ako básnik, prozaik, dramatik a publicista, píšuci pod pseudonymami G. Orlov, I. Orlov, Vraňák, Vraňár a i. Básnicky debutoval pod vplyvom Hviezdoslavovej a Kraskovej poézie prvou zbierkou Piesne a dumky (1914), po vojne vydal dve zbierky básní Kytica (venovaná biskupovi J. Vojtaššákovi) a V povíchrici (obe r. 1919), básne v próze, črty a preklady vydal v knižke Z mojej prózy (1921). Ďalšia jeho občianska a nábožensky motivovaná lyrika vychádzala roztrúsená v časopisoch, výber z jeho poézie vyšiel pod názvom Moja lýra (Námestovo 1992). Ako dramatik sa prezentoval hrami s vojenskými, spoločenskými a biblickými námetmi: Bez domu (1917), Až lipa zakvitne, Svitaj nám, svitaj!, V údolí života (všetky r. 1920), Fabiola, Ruth, Slovenský legionár, Učiteľka (všetky r. 1922). Venoval sa aj prekladateľskej činnosti (Lagerlöfová, Rilke, Verhaeren), najmä z poľštiny (Wyspiański, Reymont).

Šimon Miškovčík (1888 - 1958)

Pôsobil v USA, farnosť sv. Anny, Farrell. Pochovaný je v Hermitage, v štáte Pennsylvania, USA.

Remíg Štefan Školák, OFM (1888 - 1963)

Narodený 21. júla 1888 v Námestove, kde navštevoval aj ľudovú školu, potom absolvoval teologické štúdiá v Trstenej, r. 1905 vstúpil do františkánskej rehole v Malackách, teológiu študoval v Bratislave. Po vysvätení za r. k. kňaza 30.06.1911 pôsobil ako gvardián vo františkánskych kláštoroch v Žiline, Bratislave, Skalici, Malackách, kde bol i magistrom klerikov a lektorom filozofie. V Trstenej sa stal provinciálnym poradcom, mimoriadnym spovedníkom rehoľníčok z Kongregácie milosrdných sestier sv. Kríža (Krivá), cenzorom, ľudovým komisárom a historikom františkánskej rehole. Vynikol ako kazateľ a ľudový misionár, od r. 1935 zastával funkciu provincionálneho vikára. Zomrel v Bobrove 2. októbra 1963, kde je aj pochovaný.
Vyvíjal bohatú literárnu aktivitu ako náboženský spisovateľ, teológ, filozof a prekladateľ, písal pod pseudonymami Ctiboh Samotínsky, Maťkovan, Remigius a iné.
V rokoch 1922 – 1950 sústavne spolupracoval s františkánskym časopisom Serafínsky svet, v ktorom publikoval väčšinu svojich prác. Písal duchovné úvahy, poučné príbehy zo života ľudu i divadelné hry, venoval sa aj prekladateľskej činnosti. je autorom diela Pomník na hrobe otcovom (1925), preložil prácu Regula a závet nášho sv. otca Františka (1926), v rukopise sa zachovali jeho viaczväzkové kázne.

Jozef Tylka (1892 - 1962)

Pochádzal z Námestova, kde sa narodil 14. septembra 1892 a kde navštevoval aj základnú školu. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Trstenej a v Ružomberku, v rokoch 1913 – 1917 vyštudoval teológiu v seminári v Spišskej Kapitule. Po vysvätení za r. k. kňaza od r. 1917 pôsobil ako kaplán v Poprade a potom v Ružomberku, od r. 1923 bol profesorom náboženstva na gymnáziu v Ružomberku, od r. 1944 v Spišskej Novej Vsi, od r. 1946 v Trstenej. Bol blízkym spolupracovníkom A. Hlinku. V čase útokov proti cirkvám bol krátko kaplánom v Zubrohlave, od r. 1952 duchovným a učiteľom náboženstva v Breze, od r. 1961 pôsobil v rodnom Námestove, kde zomrel 8. mája 1962 a tam je aj pochovaný. Venoval sa kultúrno-osvetovej činnosti, publikoval príspevky v súdobých periodikách.

Florián Kofrit (1893 - 1968)

Narodil sa v Námestove 13. februára 1893. Po skončení štúdia teológie v Spišskej Kapitule bol ordinovaný 6. júna 1917 za kňaza pre Košickú arcidiecézu. Bol kaplánom v Parchovanoch a vo Veľkých Trakanoch v trebišovskom okrese, v r. 1918 v maďarských farnostiach Fáj a Hernádpetri, potom v Bardejove, v r. 1919 v Szerencsi a v Širokom v prešovskom okrese, kde bol 1923 – 1924 dočasným administrátorom. V rokoch 1924 – 1940 bol administrátorom v Hertníku v bardejovskom okrese, kde bol od r. 1940 vicedekanom a inšpektorom škôl dištriktu. Od 10. septembra 1950 bol internovaný v Močenku. Zámienkou uväznenia bolo, že nedodal kontingent. Jeho charakteristika bola taká, že mal vždy reakčný postoj voči ľudovodemokratickému zriadeniu a v obci hájil cirkevné stanoviská. Po prepustení z väzenia žil na dôchodku. Zomrel v Prešove 28. januára 1968.

Ján Chryzostom Bardys, OFM (1900 - 1946)

Narodil sa v Námestove 17. septembra 1900. Jeho krstné meno bolo Ján a rehoľné Chryzostom.
Do Rehole menších bratov – k františkánom – vstúpil v Trnave 3. septembra 1918. Obliečku tam mal 10. septembra 1918, jednoduché sľuby skladal 10. septembra 1919 a slávnostné sľuby 2. septembra 1923. Filozofiu študoval v rokoch 1919 a 1920 v Hlohovci a teológiu v rokoch 1921 až 1924 v Žiline. V roku 1925 pôsobil v Trnave, v roku 1926 v Skalici, od roku 1927 v Kremnici, od roku 1928 bol magistrom v Žiline, v roku 1931 pôsobil v Malackách, v roku 1932 v Kremnici, od roku 1933 bol gvardiánom v Trstenej, od roku 1938 pôsobil v Trnave ako magister klerikov a súčasne bol definítorom provincie, od roku 1941 bol gvardiánom v Bratislave a v roku 1946 sa stal gvardiánom v Žiline.
Dňa 17. augusta 1946 ho za neznámych okolností na okraji obce Bánová úkladne zavraždili, keď sa pešo vracal do kláštora v neďalekej Žiline. Prehliadku mŕtveho uskutočnila istá lekárka v žilinskej nemocnici, ale správa o nej sa ihneď záhadne stratila. Podľa výpovede rehoľnej sestry, ktorá pri tom asistovala (zaznamenala to vtedy mladá rehoľníčka, ktorá ešte na začiatku 21. storočia žila), bolo v nej napísané: „Ubitý ťažkým predmetom, telo poznačené smrteľnými údermi i na hlave“. (K tomu však patrilo aj upozornenie: „Pozor na jazyk, to smrdí vraždou a treba sa báť, lebo za tým stoja silní!“)
Na úmrtnom liste, ktorý je uložený na Matričnom úrade v Žiline, je ako príčina smrti uvedená mozgová príhoda. Vtedy mal 46 rokov a bol trinásť rokov kňazom. Je pochovaný na mestskom cintoríne Na Šefranici.
Bol činný aj ako publicista. Niekoľko jeho príspevkov však vyšlo až po jeho smrti v dominikánskej revue Smer. Vyznačoval sa nezvyčajnou horlivosťou, obetavosťou a sklonmi k mystike. Z jeho osobnosti vyžarovalo osobitné čaro, ktorým si podmaňoval stovky veriacich. Bol to muž mystickej kontemplácie, hlbokého vnútorného života, ľudový misionár, ale bol najmä významným exercitátorom a duchovným vodcom akademickej mládeže v Bratislave.
V dominikánskej revue Smer mu vyšli posmrtne príspevky: Pobožnosť krížovej cesty (r.7, 1947, č.2-3); Dôvera v Boha a Pánove súdy (r.7, 1947, č.5-6); Litánie k Najsvätejšej Krvi Kristovej (r.7, 1947, č.8-9).

Ľudovít Oriešek, CM (1917 - 1974)

Narodil sa v Námestove 2. januára 1917. Vstúpil do Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul (lazaristi). 
Od r. 1956 sa ukrýval u Márie Tencerovej v novobanskej osade Štále, keď utiekol zo sústreďovacieho kláštora v Hronskom Beňadiku, až kým ho o dva roky Štátna bezpečnosť neodhalila a neodsúdila.
Zomrel 10. januára 1974. Pochovaný je v Námestove.

Juraj Kysel SDB (1945 - 2020)

Narodil sa 1. októbra 1944 v Námestove. V rodisku navštevoval základnú aj strednú školu, v štúdiu pokračoval na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Ako inžinier agronóm promoval 15. júla 1967. Nasledujúci rok pracoval a ďalší rok absolvoval základnú vojenskú službu. Už počas vysokej školy sa tajne stretal so saleziánmi a začal formáciu. Absolvoval tajný noviciát a 31. januára 1966 zložil v Nitre svoje prvé rehoľné sľuby. Počas politického uvoľnenia v roku 1969 si podal prihlášku do kňazského seminára v Bratislave a po štyroch rokoch štúdia teológie – pričom tajne zložil doživotné sľuby ako salezián 1. januára 1972 – bol ako 28-ročný vysvätený za kňaza 9. júna 1973 v dnešnej bratislavskej Katedrále svätého Martina ako kňaz pre Spišskú diecézu.
Dva roky bol kaplánom v Trstenej a od januára 1975 až do konca roku 1990 bol správcom farnosti Bziny pri Dolnom Kubíne, kam patrila aj obec Kňažia. V nej postavil novú väčšiu farskú budovu, kam z Bzín presťahoval farský úrad v roku 1980. V lete 1992 odišiel pracovať ako misionár do mesta Aldan v ruskej republike Jakutsko. Biskup tamojšej diecézy Irkutsk, Mons. Jozef Wirth, ho tam ustanovil za prvého farára. Po piatich rokoch sa v lete 1997 vrátil domov a rok pôsobil v Bardejove. V roku 1998 bol menovaný na tri roky za direktora komunity v Rožňave, potom žil a pracoval ešte v komunitách v Banskej Bystrici, v Partizánskom, v Žiline, Novej Dubnici a v lete 2011 sa stal členom saleziánskej komunity v Trnave. V závere svojho života pracoval v duchovnej službe pre rehoľné sestry vo farnosti Suchá nad Parnou v Trnavskej arcidiecéze.
Zomrel 3. júla 2020, pochovaný je v Kňažej.

Štefan Piták (1961)

Narodil sa v Námestove.
Ordinovaný za kňaza: 15.06.1986
História pôsobenia: 01.07.1986 kaplán v Poprade, 01.07.1987 kaplán v Trstenej, 01.07.1990 farský administrátor v Zubrohlave, 01.04.1999 farár v Liptovskom Hrádku, 01.07.2009 farár v Liesku

Jozef Krupa (1963 - )

Narodil sa 28. októbra 1963 v Námestove.
Ordinovaný za kňaza: 15.10.1988.
História pôsobenia: Od r. 1988 kaplán Šamorín, 1991 kaplán Bratislava sv. Martin a Karlova Ves, 1993 farár Bernolákovo, 1. 10. 2001 aj k r. 2007 farár Bratislava Jarovce, k r. 2001 – 2010 učiteľ dogmatickej teológie, katechizmu, misiológie, metodológie vedeckej práce, na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, k r. 2001 – 2003 prodekan pre vedeckú činnosť, medzinárodné vzťahy, k r. 2006 mim. Prof., vedúci Katedry dogmatickej teológie, 1. 7. 2012 farár Vysoká pri Morave

Šimon Stančík (1969 - )

Narodil sa 29. septembra 1969 v Námestove.
Ordinovaný za kňaza: 25.06.2016
História pôsobenia: 01.07.2016 správca farnosti Vlachovo Březí, diecéza České Budějovice

Jozef Svitek (1970 - )

Narodil sa v Námestove.
Ordinovaný za kňaza: 22.06.1996
História pôsobenia: 01.07.1996 kaplán v Dolnom Kubíne, 01.07.1997 správca farnosti v Habovke, 12.07.2012 farár v Novej Lesnej, 01.07.2020 farár v Suchej Hore

Ľubomír Hajdučík (1970 - )

Narodil sa v Námestove.
Ordinovaný za kňaza: 22.06.1996
História pôsobenia: farár v Nižných Ružbachoch

Jaroslav Barta (1972 - )

Narodil sa v Námestove.
Ordinovaný za kňaza: 19.06.1999
História pôsobenia: 01.07.1999 kaplán v Kežmarku, 01.07.2002 výpomocný duchovný v Spišskej Kapitule a predstavený Domu Charitas sv. Jána Bosca v Spišskom Podhradí, 01.07.2004-2009 doktorandské štúdium na KU Jána Pavla II. v Ľubline, 01.10.2008 kaplán v Kňažej, 25.06.2010 koordinátor pre pastoráciu miništrantov – Dolnospišské dekanáty, 01.07.2010 farský administrátor v Chrasti nad Hornádom a pedagóg KU v Ružomberku, 8.7.2014 špirituál v kňazskom seminári, 1.7.2018 výpomocný duchovný v Spišskej Kapitule, 9.7.2019 farár v Brezovici

Róbert Balek, SVD (1976 - )

Narodil sa v Námestove, kde aj študoval na gymnáziu a potom na Univerzite Komenského v Bratislave na Matematicko-fyzikálnej fakulte odbor Matematika-Informatika. Do Spoločnosti Božieho Slova (SVD) vstúpil v roku 1999. Po vysviacke v roku 2007 pôsobil dva roky ako kaplán v Nitre. 17. septembra 2009 odletel na misie do Ruska. Po ročnom kurze jazyka v Irkutsku pri Bajkalskom jazere bol vymenovaný za misijného sekretára régie Ural a prevedený do farnosti sv. Oľgy v Moskve. Momentálne pôsobí ako správca farnosti Sv. Jakuba na ostrove Sachalin v Rusku.

Marián Katrenčík (1979 - )

Narodil sa v Námestove.
Ordinovaný za kňaza: 22.06.1996
História pôsobenia: 01.07.2004 kaplán v Trstenej, 01.07.2007 kaplán v Liptovskom Mikuláši, 01.07.2008 kaplán v Liptovskej Lúžnej, 1.7.2011 kaplán v Dolnom Kubíne, 8.7.2015 farský administrátor v Novej Ľubovni

Ivan Slepčan (1993 - )

Narodil sa 2. januára 1993 v Námestove.
Ordinovaný za kňaza: 16.06.2019
História pôsobenia: 2019: kaplán v Stupave, Bratislavská diecéza

Rehoľné sestry z farnosti

Pripravujeme…