Mnohí veriaci prijali pozvanie Spišskej diecézy na jubilejnú púť pri príležitosti 250. výročia diecézy, ktorá sa uskutočnila v sobotu 27. júna 2026 v Ostrihome v Maďarsku.
Veriaci z jednotlivých farností našej diecézy putovali aj so svojimi duchovnými pastiermi na „miesto jej zrodu“, aby vytvorili pekné spoločenstvo. My, námestovskí veriaci, sme tak putovali spolu s naším pánom dekanom Milošom Pekarčíkom.
Pred samotným slávením sv. omše sa veriaci modlili posvätný ruženec, ktorý liturgicky viedol Mons. Ján Kuboš, spišský pomocný biskup.
Súčasťou programu bola slávnostná svätá omša v Primaciálnej katedrálnej bazilike Nanebovzatia Panny Márie a sv. Vojtecha, ktorej hlavným celebrantom a kazateľom bol spišský diecézny biskup Mons. František Trstenský. Počas sv. omše si slovenskí pútnici pripomenuli aj 20. výročie podpisu a výmeny dokumentu o zmierení medzi slovenským a maďarským národom a ako spomenul kardinál Péter Erdő, ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup, dané cirkevné spoločenstvá už charakterizuje spolupráca a priateľstvo. P. biskup František sa prítomným veriacim, ale aj tým, ktorí nemohol prísť do Ostrihomu osobne, v kázni prihovoril s dôrazom na tri slová: viera, spoločenstvo a misia.
Z príhovoru vyberáme: Neprišli sme obdivovať minulosť, ale ďakovať za dar viery a za tých, ktorí nám ju odovzdali. Sme tu aj preto, aby sme odpovedali na dar viery, stali sa učeníkmi. Dôležité sú nie čísla, ale srdce človeka.
Diecéza a naše farnosti prežijú vtedy, keď ľudia budú vytvárať malé spoločenstvá, budú budovať vzťahy, spájať, zaujímať sa jeden o druhého. Tí druhí zabudnú na mnohé, čo sme im povedali, ale nezabudnú na to, ako sa pri nás cítili.
A napokon misia – byť poslaný, neskĺznuť k pokušeniu, neuspokojiť sa s tým, že nám je dobre, ale prichádzať k tým, ktorí z rozličných dôvodov naše spoločenstvo opustili, budovať mosty.
Putovanie do Ostrihomu bolo „popretkávané“ okrem iného aj mnohými stretnutiami či rozhovormi s ľuďmi blízkymi, ale aj tými, s ktorými sme sa roky osobne nestretli. A boli to pekné stretnutia. Adorácia vďačnosti s eucharistickým požehnaním zavŕšila naše putovanie a do svojich farností sme odchádzali duchovne povzbudení odovzdávať ďalej to, čo sme dostali, tým, s ktorými žijeme, pracujeme…
Aby v tom, čo rozprávame, ale hlavne v skutkoch každého pútnika sa napĺňali slová: „Plný horlivosti za Pána…“
