Pri príležitosti 250. výročia Spišskej diecézy sa v posledný štvrtok mesiaca apríl konal v námestovskom kostole, ktorý je jubilejným chrámom, Večer vďačnosti. Spoločne sme sa modlili a ďakovali za Božie požehnanie. Biskupským delegátom a jubilejným kazateľom bol vsdp. Michal Janiga, dolnokubínsky dekan – farár.
Ešte pred slávením jubilea všetkých domácich pútnikov i hostí privítal námestovský pán dekan vsdp. Miloš Pekarčík, ktorý pútnikom poďakoval, že tému jubilea naplnili už tým, že vykročili zo svojich domovov a prijali pozvanie. Tiež pozornosť všetkých upriamil na kartu pútnika a všetkých prítomných pozval po skončení sv. omše na malé občerstvenie.
Téma „Večera vďačnosti“ sa niesla v duchu myšlienky: Kráčať spolu v Cirkvi.
Vsdp. Michal Janiga v úvode príhovoru citoval slová Sv. Otca Leva XIV., ktoré povedal novokňazom pri sv. omši v Bazilike sv. Petra: “Ste pre všetkých, nechajte bránu Cirkvi otvorenú. Kňazská služba je podľa neho službou spoločenstva, pokoja a nádeje aj tam, kde sa svet uzatvára zo strachu.“ To je aj úlohou nás, ktorí sme sa tu zhromaždili.
Kazateľ nám – prítomným veriacim, postupne priblížil udalosti zo Skutkov apoštolov na tému: Čo znamená kráčať spolu. Kráčať spolu, znamená mať spoločné očakávania. Apoštoli očakávali pomoc zhora, modlili sa.
Kráčať spolu, znamená prijať jeden druhého, dôverovať si, nájsť si čas, neutekať, ale kráčať. V našich rodinách, spoločenstvách, vo farnostiach sú aj zranenia, neprijatia, bolesti, ale liekom na rany je Zmŕtvychvstalý Ježiš.
Pri uzdraveného chromého, chromý čakával, že niečo dostane, tak, ako je to pri obchodnom vzťahu. Keď sa im pohľady stretli / pohľady Petra a chromého/, chromý bol uzdravený v Ježišovom mene. Aj my si potrebujeme všímať jeden druhého, prinášať do spoločenstva svoje dary. Keď sa nám pohľady stretnú, „pretnú“, nemusíme veľa hovoriť..
Nijaká vernosť nezostane pred Ježišovým pohľadom nepovšimnutá. Liek na všetko je Eucharistický Ježiš – On je Poklad a Srdce, ktoré bije pre nás.
Po sv. omši nasledovala adorácia, kde sme odprosovali za nesprávne postoje a zároveň sme prosili Ježiša, aby nás učil počúvať, čo nám hovorí, ako aj načúvať udalostiam a ľuďom, ktorí sú okolo nás.
Ďakujeme Pánu Bohu, že nám doprial dožiť sa tohto milostivého času, uvedomiť si silu spoločenstva, ako aj vďačnosť za to, že patríme do Cirkvi a že na našej ceste nie sme sami, kráčajú s nami aj naši bratia a sestry a samozrejme, je s nami Ježiš, ktorého Srdce bije pre nás.
